Sebaláska nie je sebeckosť ani narcizmus, ako sa mnohí domnievajú.

Sebaláska je cit, ktorý prechovávame sami k sebe. Je to náš najdlhší vzťah, aký v živote máme. Tak prečo sa o tento vzťah nestaráme? Prečo sa oveľa viac staráme o vzťahy s partnerom, s rodičmi, s deťmi, s priateľmi, s kolegami, so susedmi, dokonca aj s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáme, ba dokonca nemáme radi?

Za všetko môžu rodičia!

Rodičia nás ako malé deti učili, aby sme neboli sebeckí, aby sme sa nevychvaľovali, aby sme sa podelili o hračky s ostatnými deťmi. Tak nás nevedome naprogramovali na neustále ustupovanie, potláčanie svojich vlastných potrieb a pochybovanie o svojich schopnostiach. Prečo sme sa ako deti hnevali a bojovali a teraz ticho čušíme? Lebo rodičia boli a sú autorita. A my sme si už akosi zvykli.

Deti nútime, aby sa na pieskovisku podelili o svoju lopatku s cudzím dieťaťom. Ale my ako dospelí, ak niekto cudzí na ulici bude chcieť naše šaty alebo kabelku, dáme im to? Zrejme nie. Tak prečo to chceme od našich detí?

Niekoľko takýchto príkazov dieťa dostane do rezignácie a stratí záujem o hru, a niekedy aj o všetko ostatné. Prestane považovať svoje práva, svoje potreby za dôležité. Začne sa k sebe správať ako k tomu poslednému. A ak vidí, ako jeho matka, ktorá má nekonečnú chuť na poslednú kocku čokolády, no napriek tomu ju dá niekomu inému, čo môže to dieťa vnímať? Že potláčať svoje potreby na úkor niekoho iného je správne.

Ako to má byť?

A teraz otázka. Je to naozaj správne? Keď pôjdeš do lietadla, presvedčia ťa, že nie je. Najskôr zachraňuješ seba, a až keď si ty v bezpečí, tak môžeš zachrániť niekoho iného. Veď predsa z prázdneho džbánu vodu nenaleješ. Ak ty v sebe nemáš lásku, nemáš ako ju ponúknuť ďalej.

Ak neľúbiš seba, nedokážeš ľúbiť iných. Prečo? Lebo to, čo pociťuješ, nie je láska. Je to len túžba byť milovaný. Je to ako očný klam. Partnera si idealizujeme, a po nejakom čase, keď zistíme, že nie je taký úžasný, nebodaj nám ubližuje psychicky, fyzicky alebo emocionálne, nemáme odvahu a silu odísť.

Efekt bez sebalásky

Zostávame v nefungujúcich vzťahoch, v tichosti trpíme. Hanbíme sa za svoj život a veľakrát o tom ani nikomu nepovieme. Veď čo by o nás povedali ostatní? Oni majú úžasné vzťahy. Ale naozaj majú? Všetci? Možno sa tiež len boja o tom nahlas povedať.

A aby toho nebolo málo, ak sa v tomto vzťahu objavia aj deti, posúvame tieto programy ďalej. Lebo deti sa učia z toho, čo vidia. A ak vidia, ako si partneri vzájomne ubližujú, a aj tak ostávajú spolu, myslia si, že takto je to správne. Že takto to má byť.

Keď sa pri klientovi alebo klientke stretnem s takýmto typom správania (obeť a agresor), prvá otázka je: „Keby sa toto deje tvojmu dieťaťu, čo by si mu poradil/a?“ Každý jeden má presnú odpoveď. „Odísť. A hneď!“ „Tak prečo to neurobíš aj ty?“ spýtam sa.

A odpoveď? „Lebo my sa ľúbime… Lebo veď to sa dá zvládnuť… To zase nie je až tak často… Lebo nechcem rozbíjať rodinu… A čo ak to nezvládnem sám/sama?“ A toto zvládaš?

Čo všetko ovplyvňuje nedostatok sebalásky?

A tu zďaleka nejde len o partnerské vzťahy. Ako to máš v práci? Aký máš vzťah so šéfom či šéfkou? Vieš otvorene a bez strachu povedať svoj názor? Vieš oponovať, ak ti chce pridať prácu kolegu, ktorý nič nerobí? Vieš sa brániť, keď niekto iný spacká svoju prácu a vina padne na teba? Alebo máš tu tiež prenesený vzorec správania z detstva? Veď šéf je autorita ako rodič, len ten svet je už trochu iný.

A čo tvoj vzťah práci samotnej? Baví ťa? Napĺňa? Alebo len ticho trpíš, lebo veď musíš z niečoho žiť? A tvoj vzťah k peniazom? Ako to máš? Máš ich dosť, alebo sa bojíš mať viac? Možno chceš viac, ale nejde to tak, ako by si chcel/a. Možno ich míňaš na hlúposti, ktoré vlastne ani nepotrebuješ, lebo potrebuješ niečím zakryť to prázdno, ktoré v sebe cítiš.

Takto by som mohla pokračovať hodiny. Áno, na toto všetko a na mnoho ďalších vecí vplýva to, aký máme sami k sebe vzťah. Je to vidieť v našej tvári, v držaní nášho tela, v našom správaní, prežívaní, v samotnej spokojnosti so životom.

Zmeň to! Či?

Nech sa rozhodneš akokoľvek, držím úprimne silno palce. Ale poviem ti jednu vec. Toto už poznáš. Žiješ v tom dlhé roky. Áno, vieš, čo asi môžeš čakať a ako na to reagovať. Je to istým spôsobom pohodlné. Ale naozaj si takto predstavuješ žiť celý život?

Podľa môjho názoru je lepšia cesta. Keď teraz prejdeš fest veľkým peklom, potom vstaneš z popola ako fénix. Alebo chceš 20, 30, 50 rokov prežívať takto zo dňa na deň? Áno, zvykneš si, obrníš sa. Ale naozaj to takto chceš? Zaslúžiš si žiť šťastný život! Zaslúžiš si žiť život podľa seba!

Ak chceš zmenu, urob ju tu a teraz! Vytvorila som špeciálny koučing zameraný práve na budovanie sebalásky, sebavedomia a  nezlomnej osobnosti. Ku koučingu dostaneš premakaný pracovný zošit, ktorý ťa bude sprevádzať osobnostným rastom vtedy, keď práve nebudeme spolu. Nenechám ťa topiť sa. Pomôžem Ti urobiť zmenu, po ktorej túžiš. A teraz do 14. februára so zľavou.