Prečo je dôležité mať rád sám seba?

Sebaláska je niečo, čo sa nenosí. Nenosí sa v tom pravom zmysle slova. Sme síce egoisti, ale nemáme sa radi. Prečo? A prečo by sme to mali zmeniť?

Egoizmus vs. sebaláska

Na úvod si vysvetlime niektoré pojmy, pretože ak si neporozumieme, môže to viesť k hnevu, smútku a kope ďalších negatívnych emócií.

Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných záujmov, nezohľadňujúce záujmy iných. Človek robí všetko len vo svoj prospech, pretože sa cíti ako víťaz. Istým spôsobom nás do toho tlačí táto doba: „Byť dkonalým a dokonalosť spĺňa tieto a tieto parametre.“ Egoizmus ukrývame za úspech. To ale nie je ospravedlnenie.

Egoizmus má viacero foriem. Od jednoduchých, cez hrubé, až po rafinované a sofistikované. Čiže na niektorých pozriete, a hneď viete, že sú sebeckí. Na iných to zbadáte až po veľmi dlhom čase, ak vôbec. Väčšinou problémom je výchova a prostredie, v ktorom vyrastáme. Egoisti sú väčšinou veľmi nešťastní ľudia, pretože navonok vykazujú sebavedomie, ale sami so sebou nie sú spokojní. Niečo im chýba ale nevedia to definovať.

Sebaláska ale nemá nič spoločné s egoizmom, hoci si to mnohí myslia. Sebaláska je uvedomovanie si svojej hodnoty, svojich pocitov, túžob, svojich kladov, záporov, ale hlavne vyrovnanosť. Vyrovnanosť s tým, kto sme. Akceptovanie sa. Máme sa radi natoľko, že neakceptujeme určité správanie, ktoré je proti nám, či našim zásadám.

Hodnota nás samých je taká silná, že nemáme problém sa vyhnuť aj ľuďom, ktorých máme radi, ale ich správanie či požiadavky sú za hranicami tých našich potrieb.

A opäť, to, či sa máme radi a ako veľmi, záleží od výchovy a od prostredia, v ktorom sme strávili svoje detstvo, mladosť, ale veľakrát aj súčasný stav.

Ako vyzerá náš život, ak sa nemáme radi?

Ak sa človek nemá (dostatočne) rád, väčšinou svoj život podriaďuje snom a túžbam iných. Cíti sa nekompletný, vnútorne nešťastný, má pocit, že jeho život je nenaplnený. Jeho vzťahy nie sú plné a plnohodnotné, je plný komplexov a nemá záujem a ani energiu rozvíjať svoje záujmy, talenty, nenapreduje k svojmu lepšiemu ja.

Človek s nedostatkom sebalásky veľakrát trpí úzkosťou, depresiami, trápi ho žiarlivosť, paranoja, obsedantnosť, ale aj agresivita. Svoju hodnotu hľadá v iných. To znamená, že svoj dobrý pocit zo seba samého je závislý od názoru okolia. Preto veľakrát človek vykoná niečo pre iných, s čím nie je stotožnený len preto, lebo ten druhý mu dá pochvalu, ohodnotenie. Alebo urobí niečo len preto, aby cítil nadradenosť, vlastnú dôležitosť, aby mal pocit moci nad druhými.

Ako mať rád sám seba?

V prvom rade myslite na seba. Zastavte sa, porozmýšľajte nad sebou, nad svojimi pocitmi, túžbami. Ak vás niekto o niečo požiada, popremýšľajte, či to naozaj chcete aj vy, alebo by ste to robili len preto, aby ste tomu druhému vyhoveli.

Naučte sa počúvať seba, svoje vnútro. Analyzujte, čo vám hovorí, prečo a ako sa budete cítiť, keď niečo urobíte alebo naopak neurobíte. Učte sa dať váhu svojim pocitom a túžbam, a jediný, kto ich zvaliduje, odobrí, buďte vy. Nepotrebujete na to nikoho iného.

Pochváľte sa, objímite sa, oceňte svoje vlastné kvality. Uvedomte si aj svoje negatívne vlastnosti a nedostatky a príjmite ich. Nemusíte ich brať ako svoju definitívu, stále ich viete odstrániť. Ale uvedomťte si, že ich máte. Koniec koncov, nemusíte byť dokonalí.

Čo sa zmení, keď sa začneme mať radi?

Áno, nebude to najskôr jednoduché. Možno stratíte na tejto ceste sebalásky niekoľko ľudí zo svojho života, ktorí vám budú zazlievať, že už nerobíte veci podľa nich. Ale verte mi, že čím viac sa budete mať radi, tým menej vás bude táto strata bolieť, pretože budete vidieť cenu v sebe. Budete vedieť, že to rozhodnutie ste urobili pre seba, pre svoje šťastie, pre svoje mentálne zdravie.

A uvidíte, že každý takýto úspech, kedy budete konať podľa seba, vás bude napĺňať silou a radosťou. Budete vyrovnaní, stabilní, spokojní. Nájdete sa a váš život bude naplnený a vy budete na seba hrdí. Budete mať oporu v sebe samom, získate nezávisloť od ostaných a slobodu. Veríte vo svoje schopnosti, približujete sa k svojim snom a to vás motivuje ísť ešte viac dopredu.

Ako vidíte sami seba, pôsobí aj na vaše okolie. Tým, že uzdravíte seba, uzdravíte aj svoje okolie. Ak budete niečo nabudúce pre niekoho robiť, bude to úprimné, lebo si vy sami vyberiete, či to chcete skutočne urobiť alebo nie.

Vaše vzťahy začnú byť viac otvorené, pretože keď pochopíte seba, začnete chápať svoje okolie.

Spoznáte vzorce správania, ktoré vás oberajú o energiu a škodia vám. Začnete k nim vedome meniť svoje postoje a váš život bude vyzerať zrazu inak.

A na záver si dovolím citovať psychoterapeutku Mrg. Renátu Kočišovú: „A tu sa uzatvára kruh. Cez lásku k sebe začínam ozajstnejšie cítiť lásku k iným. Cez naplnenie svojich potrieb začínam mať viac kapacity na rozdávanie pre druhých. Ak doprajem sebe napĺňať svoje potreby, slobodnejšie viem napĺňať potreby iných ľudí. Lebo som sa tak rozhodol bez strachu, či ma budú mať radi, ak nevyhoviem. Moje dávanie sa teda stáva skutočným.“

Takže majme sa radi, pretože my sme tí, s ktorými budeme žiť po zvyšok života.