Overqualified (prekvalifikovaný)
Aj vy ste sa už stretli s týmto výrazom? Overqualified, čiže prekvalifikovaný, prekvalifikovaná?
Ja som sa s tým stretávala veľmi často. A nikdy som si nemyslela, že je to pravda. Mojím problémom bolo, (a aj je), že ma baví množstvo vecí, preto mám kurzy a vzdelávania v rôznych smeroch. Neviem utíšiť moju zvedavosť a chcem mať prehľad vo veciach, ktoré ma bavia. Preto som študovala pedagogické minimum, webový dizajn, psychológiu a patopsychológiu, pracovala som v IT, v marketingu, v projektovom riadení, mám rekvalifikáciu ako kondičný tréner, rôzne kurzy a vzdelávania z oblasti psychológie a osobného rastu, koučingu ale aj krízovej intervenci. Okrem toho som písala rôzne texty, organizovala podujatia, pracovala s deťmi, s mládežou, s dospelými aj so seniormi. Keby sa zamyslím, určite by som toho našla ešte veľa.
Kým som nezačala „pracovať na seba“ a hľadala som si zamestnanie, chodila mi často odpoveď, že ma nepozývajú ani na pohovor, pretože som prekvalifikovaná. Ak mám byť úprimná, v niektorých z tých vecí vyššie som fakt dobrá, ale nikdy som sa necítila prekvalifikovaná. Vždy som sa nahnevala na tú odpoveď, pretože som sa cítila ako začiatočník. Ani zďaleka som nevedela všetko, čím by som sa vôbec označila za pokročilú, nieto experta. A nie, nebolo to mojou skromnosťou alebo nízkou sebadôverou.
Vždy som na seba pozerala triezvo. Videla som sa ako amatér v mnohých smeroch. Vedela som do všetkého zabrdnúť, ale v ničom som nebola taká dobrá, aby som sa hlásila vôbec na „mid“ pozície. Dobre, občas áno, ale skôr to boli juniorské pozície. Zo všetkých (aj z tých „mid“) mi prichádzala odpoveď: „Ďakujeme za záujem, avšak ste pre nás prekvalifikovaná.“
Ja? Pýtala som sa v duchu. Keby oni vedeli, že sa na danú pozíciu hlásim práve preto, že sa chcem niečo viac v tej oblasti naučiť. A aj keď som im to písala do motivačných listov, odpoveď ostávala rovnaká a moja frustrácia rástla. A asi aj preto som začala koučovať. A nie len to, ale robím všetko, čo ma baví.
Nie som sama
Dlho som si myslela, že som jediná. Že všetci sú odborníci v jednej, maximálne v dvoch oblastiach a tomu sa venujú celý život. Až zrazu sa stala mojou klientkou Janka. (Dovolila mi zverejniť jej príbeh, za čo jej ďakujem, že sa môžem oň podeliť aj s vami.)
Janka je účtovníčka, trénerka juda a jazdy na koni, baví ju organizovanie eventov a parádne hrá na husle. Znie to skvele, nie? Aj vy ste si predstavili, čo všetko by ste s jej talentom urobili? Zrejme áno. Ona však zažívala ťažké chvíle. Potrebovala prácu, lebo má doma dve malé deti, na ktoré je sama. Šikovná baba, ktorá totálne vyhorela v účtovníctve – aj preto ma vyhľadala. Vedela, že to, čo študovala a čomu sa venovala takmer 10 rokov, už robiť nemôže. Bolo jej fyzicky zle, keď videla tabuľky a čísla. Chcela niečo viac dynamické a videla sa v eventovke.
Na tom by nebolo nič zlé, veď zorganizovala sama rôzne podujatia, ktoré skončili celkom úspešne, o niektorých z nich sa dočítate v novinách. S dvoma deťmi to však nie je jednoduché, pretože eventy sú častokrát večer či cez víkend. Preto sa rozhodla, že to skúsi ako koordinátorka. Ponúk práce bolo toho času veľa. Janka poslala asi 20 životopisov so skvelým a jedinečným motivačným listom. Dala si naozaj tú námahu, že všade napísala nový, pretože každú ponuku si poctivo preštudovala. Na kadžú jednu žiadosť jej prišla odpoveď: „Ďakujeme za záujem, avšak ste pre nás prekvalifikovaná.“
Ťažké dostať tento typ odpovede, pokiaľ prácu naozaj potrebujete. Smútok sa striedal s hnevom. Uvedomovala si, že sa musí veľa učiť v tejto oblasti, že v nej vlastne dokopy nikdy nepracovala. Avšak jej osobnostné predpoklady boli na vysokom leveli, ktoré si začiatočnícke levely nejako nechceli pripustiť.
S Jankou sme problém vyriešili, je spokojná a šťastná, dokonca nie je na deti sama. Venuje sa mixu toho všetkého, v čom je dobrá a nájdete ju ako riaditeľku centra voľného času. (Nechcela spomenúť ktorého, takže jej rozhodnutie rešpektujem.)
Čo znamená byť prekvalifikovaný pre zamestnávateľa?
Zamestnávatelia sa obávajú dvoch vecí, ak je niekto taký skvelý ako ja a Janka. Prvým strachom je to, že sa takýto človek začne v práci nudiť a po krátkom čase odíde. Takisto sa obávajú toho, že ak raz majú nastavený budget pre juniora a v našom životopise vidia more skúseností, že si budeme nárokovať viac. Možno.
Ja sa po tých rokoch však zamýšľam opačne. Máme kopu skúseností, avšak naozaj si tak veľmi neveríme, že si hľadáme juniorské pozície? Možno nemáme formálne vzdelanie na konkrétne miesto, to však neznamená, že nemáme talent a netromfneme aj niekoho, kto na danú pozíciu študoval 5 rokov. Samozrejme, vyštudovaný človek má informácie, avšak talentovaný človek má cítenie. Cítenie sa nenaučíš, informácie áno.
Preto ak si niekto z vás hľadá práve prácu a dostane odpoveď, že je prekvalifikovaný, nevešajte hlavu. Práve naopak. Skúste to ešte raz, teraz ale s vierou, že ste naozaj dobrí a môžete to skúsiť vyššie – nie u juniorov, a možno ani nie u middle, ale u seniorov, či expertov. A ak to nepojde ani touto cestou, vytvorte nieco vlastné. Také, kde budete moct vyuzit svoje talenty a to, co vas robi šťastnými. Rada Vám na tejto ceste pomôžem. Veľa šťastia.