História koučingu
Koučing je zmes psychológie, neuro-lingvistického programovania, spoznávania seba samého a napredovanie vďaka vlastným schopnostiam ale hlavne práce s naším podvedomím. Táto samostatná vedná disciplína patrí medzi tie mladšie. Je tu len od roku 1970 a za všetko môžu títo dvaja páni: John Whitmore (1937-2017) a Timothy Gallwey (1938).
Čo je to koučing?
Predtým, než sa pozrieme na to, ako sa dali títo dvaja páni z rôznych svetov dokopy, si ale povedzme, čo to koučing vôbec je.
Koučing alebo coaching je rozvíjanie schopností a zručností jednotlivca alebo tímu. Najskôr sa začal využívať v športe. Ale vďaka pochopeniu psychológie za tým, sa úspešne uplatnil aj v iných sférach života, ako je osobnostný rozvoj, kariérny rozvoj, manažment, životný štýl, vzťahy, a veľa ďalšieho.
Podľa ICF (International Coach Federation) je koučovanie partnerstvo medzi koučom a klientom. Je založené na koučovacom rozhovore, ktorý evokuje nové myšlienky, inšpirácie a v klientovi maximalizuje osobnostný či pracovný potenciál.
Kouč počúva klienta aktívne a kladením správnych účinných otázok ho podnecuje premýšľať, uvedomovať si súvislosti a zvyšovať jeho motiváciu. Vďaka nadobudnutým skúsenostiam a zručnostiam klient napreduje a dosahuje svoje ciele, skvalitňuje svoj život a rozvíja medziľudské vzťahy.
Ako vznikol koučing?
Najstaršou a najrozšírenejšou oblasťou, v ktorej sa koučing pôvodne využíval, bol šport. Neskôr, pod vplyvom vývoja psychológie, neurovedy, rôznych filozofických smerov, vzdelávania a organizačných a líderských praktík, sa vyvinulo koučovanie ako nezávislá disciplína. Bolo to v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa prijal rad noriem a dnes sa vďaka tomu používa koučovanie ako samostatná vedná disciplína venujúca sa osobnostnému a profesijnému rozvoju človeka.
Hlavné oblasti, v ktorých sa koučing využíva
Koučing sa okrem športu často využíva aj v podnikaní (Business Coaching). Rozširuje pôsobnosť firiem, zamestnancov, manažérov a vedie ľudí k zdokonaľovaniu ich zručností a k motivácií k vyššiemu výkonu.
Výraznú oblasť koučingu tvorí osobný život (Life Coaching). Zameriava sa na osobnostný rast, stanovenie si životných cieľov, rozpoznávanie príležitostí, či vytvorenie spokojného a naplneného života. Podporuje našu kreativitu a zvyšuje naše sebavedomie.
Náš život výrazne ovplyvňujú vzťahy. Či sú to rodičia, súrodenci, deti, širšia rodina, kamaráti alebo kolegovia. Vďaka vzťahovému koučingu (Relationship Coaching) prekonáte osobné prekážky pri nadväzovaní vzťahov, získate kvalitné už existujúce vzťahy a dôjde k obojstranne uspokojujúcemu vzťahu s inými ľuďmi.
Naše vzťahy sa často dostávajú do rôznych konfliktov. Koučovanie konfliktov (Conflict Coaching) sa zameriava na to, aby sa nezhody riešili konštruktívne a premieňali sa na obojstranne prijateľné riešienia (Win-Win).
Health coaching rieši náš zdravý životný štýl a spôsoby, ako si vylepšiť a udržať pevné zdravie, zmeniť stravu, či zaradiť do nášho života viac pohybu.
International Coaching Federation (ICF)
Existuje niekoľko inštitúcií, ktoré združujú profesionálnych koučov. Medzi najznámejšie patrí práve ICF, ktorá združuje profesionálnych koučov z celého sveta. Dbá o to, aby koučovia profesne rástli a vzdelávali sa.
Po absolvovaní určitého počtu hodín teórie a praxe a úspešnom absolvovaní skúšok kouč získava medzinárodne uznávanú akreditáciu. Zároveň svoju úroveň profesionality môže zvyšovať odkoučovanými hodinami a zložením ďalších a ďalších skúšok. Týmto kouč získava tituly a pre klienta určitú garanciu profesionality.
Zároveň koučing má niekoľko striktných pravidiel (11 kompetencií kouča) definovaných International Coach Federation, ktoré držia profesionálneho kouča vykonávať svoju prácu svedomito a zodpovedne, so zameraním na potreby klienta a jeho ciele.
Kto sú to Whitmore a Gallwey?
Otcom koučingu je Angličan sir John Whitmore, bývalý automobilový pretekár a majster sveta. Keď mal dvadsať rokov, svoju vášeň k automobilom zavesil na klinec a začal spravovať veľké poľnohospodárske podniky a spoločnosti zaoberajúce sa návrhom nových výrobkov. Bol popredným mysliteľom vo vedení tímov a v organizačných zmenách.
Keď sa v roku 1968 vykašľal aj na podnikanie, začal v USA študovať psychológiu. Po štúdiu sa vrátil späť do Anglicka a založil tenisovú a lyžiarsku školu. Tu už spolupracoval s Timothym Gallweyom a vznikla kniha Inner Game of Tennis. V nej sa zaoberali podstatou koučovania, kde spojili poznatky psychológie a športu a nových prístupov.
Tiež vytvorili model/techniku koučovania G.R.O.W., ktorý je možné aplikovať na množstvo oblastí osobného či profesionálneho života. Boli prví, ktorí sformulovali koučovacie procesy a vytvorili zážitkové učenie na prekonanie vnútorných prekážok ľudského potencionálu a vysokej výkonnosti. Našli spôsob, ako odstrániť strach, pochybnosti a obmedzujúce presvedčenia z našich životov.
Timothy Gallwey bol pedagóg a kapitánom tenisového mužstva Harvardskej univerzity a je autorom série kníh (Inner Game of Tennis, Inner Game of Golf, Inner Game of Music (Barry Green), Inner Skiing a Inner Game of Work). V nich stanovil novú metodológiu Inner Game (Vnútorná hra) pre koučovanie a rozvoj osobnej a profesionálnej excelentnosti v rôznych oblastiach života. Popri športu sa jeho tréningové metódy uplatňovali aj v oblasti obchodu, zdravotníctva a vzdelávania.
Gallwey sa v sedemdesiatych rokoch naučil meditačné techniky, ktoré zlepšili jeho schopnosť sústrediť sa spôsobom, a tým vylepšil svoju hru. Vytvoril program, v ktorom je potrebné zamerať sa na žiaka/klienta, nie na učiteľa (toto tvrdenie mali predtým už aj psychológ Carl Rogers, pedagógovia z Montessori, ale aj Sokrates). Neskôr boli pridané ďalšie metódy, ako je NLP, ale základné humanistické alebo rogeriánske princípy zostávajú dodnes nedotknuté.
„Hlavným cieľom koučovania je pomôcť klientovi odstrániť jeho vnútorné (mentálne a emocionálne) prekážky. Kouč umožňuje koučovanému prístup k doteraz nevyužitým úrovniam vedomia a k zodpovednosti, ktoré tvoria základ učenia, výkonu a zábavy v práci, v športe a v živote. Samotné vedomie je bez námahy liečivé. “
Dôležité fakty, ktoré koučingom odhaľujeme:
- Všetci máme v sebe viac potenciálu, než si uvedomujeme.
- Všetci zasahujeme do objavovania a vyjadrovania tohto potenciálu viac, ako by sme chceli pripustiť
Prístup Inner Game naznačuje, že ľudia môžu nielen dosiahnuť výsledky, ku ktorým sa zaviazali, ale môžu tak urobiť spôsobom, ktorý ich napĺňa, a učiť sa v tomto procese.